Giuseppe Giambuzzi (1889 – 1961) znami ako "El Tarila", bol jedným z najvýznamnejších a technicky najvyspelejších tanečníkov raného obdobia tanga (Guardia Vieja). Tento taliansky imigrant, ktorý cez deň pracoval ako obyčajný murár, sa v noci menil na absolútnu legendu parketu. Slávny milonguero Virulazo ho neskôr vo svojich spomienkach označil za najlepšieho tanečníka svojej éry, hneď po boku takých velikánov ako El Cachafaz či Casimiro Aín.

Hoci Tarila nemal postavu typického salónneho elegána, jeho milimetrová presnosť pohybu, unikátny cit pre rytmus a improvizačná virtuozita fascinovali celé Buenos Aires. Ako uznávaná autorita viedol slávnu tanečnú školu Academia de baile popular, ktorú vlastnil rešpektovaný hudobník a skladateľ Domingo Santa Cruz.

Jeho kľúčovou životnou aj tanečnou partnerkou bola jeho manželka Magdalena, s ktorou na parkete strávil neuveriteľné štyri desaťročia. V neskoršom veku a v závere svojej bohatej kariéry úspešne vystupoval s ďalšou obrovskou ikonou tanga – Carmencitou Calderón. Tarila zomrel v roku 1961 a dodnes stelesňuje fascinujúci príbeh o tom, ako sa drsná realita robotníckej triedy pretavila do tej najčistejšej tanečnej poézie.