2016
Orquesta Romántica Milonguera (ORM), založená v roku 2016 v Buenos Aires, predstavuje jeden z najvplyvnejších a najpopulárnejších súčasných argentínskych tango orchestrov. Ich misia je jasná: udržať ducha tanga živého a relevantného pre súčasnú generáciu tanečníkov. Ich energický a rytmický štýl je špeciálne vytvorený pre milongy (tanečné večery) a čerpá inšpiráciu predovšetkým zo silnej, tanečnej hudby Juana D’Arienza. Za hudobným a komerčným úspechom ORM stoja najmä jej zakladatelia: Tomás Regolo, ktorý ako klavirista a hudobný riaditeľ formuje celkový zvuk a dynamiku súboru, a Lucas Furno, ktorého husle a spoluriadenie prispievajú k emocionálnej hĺbke. Vďaka tejto vízií a následnej virálnej popularite na YouTube (milióny zhliadnutí) sa orchester rýchlo stal globálnym fenoménom. Pravidelne koncertujú po celom svete a stali sa obľúbenými partnermi pre popredné tango páry, ako sú napríklad Juan Malizia a Manuela Rossi, s ktorými často vystupujú na medzinárodných festivaloch.
Juan Malizia a Manuela Rossi tvoria jeden z najuznávanejších a najdynamickejších profesionálnych párov argentínskeho tanga. Sú oceňovaní pre svoju technickú zručnosť, muzikalitu a silné emocionálne prepojenie na parkete.
Od roku 2015 cestujú po celom svete, kde pôsobia ako tanečníci, učitelia, choreografi a porotcovia na prestížnych tango festivaloch a súťažiach. Ich vystúpenia sú pravidelne súčasťou svetových podujatí, ako je napríklad tanGOTOistanbul.
V Buenos Aires, domovine tanga, sú stabilnými hviezdami a často vystupujú v ikonickej tango šou "Café de los Angelitos". Juan Malizia sa objavil aj vo filme "Naše posledné tango" (Our Last Tango), čím potvrdil svoje postavenie v tango komunite. Ich choreografie sú považované za inšpiratívne a spájajú tradičné tango salónu s energickými prvkami tanga escenário.
12. januára 1927 - 28. decembra 2014
Orchester Leopoldo Federico je neoddeliteľnou súčasťou histórie argentínskeho tanga a jeho zakladateľ, Leopoldo Federico (1927 – 2014), patril k najvýznamnejším a najplodnejším bandoneonistom, aranžérom a skladateľom žánru. Federico bol majstrom dvoch svetov: hral s poprednými orchestrami "zlatej éry" ako napríklad Carlos di Sarli, no zároveň bol dôležitou súčasťou inovačných projektov, ako bol Octeto Buenos Aires s Astorom Piazzollom. Kľúčovým míľnikom bola jeho vlastná orquesta típica a jej dlhoročná mimoriadne úspešná spolupráca so spevákom Juliom Sosom v 50. a 60. rokoch. Federico bol silným zástancom a symbolom zachovania tradičného zvuku orquesta típica v neskoršej dobe. Jeho rozsiahle skladateľské dielo zahŕňa klasiky ako "Cabulero" a "Sentimental y canyengue". Za svoj celoživotný prínos získal pocty vrátane Latin Grammy.
Los Dinzel (Gloria Inés Varo a Carlos Rodolfo Dinzelbacher) patria medzi najvýznamnejších majstrov argentínskeho tanga.
Preslávili sa najmä ako jedni z protagonistov ikonickej show Tango Argentino, ktorá mala premiéru na Broadwayi v roku 1985 a ktorá výrazne prispela k celosvetovej renesancii tohto tanca. Ich pôsobenie v šou a medzinárodné turné ich katapultovalo medzi globálne ikony tanga, za čo boli v roku 1986 nominovaní aj na cenu Tony v kategórii choreografie.
Okrem svojho úspechu na pódiu sú Los Dinzel uctievaní pre ich hlboký výskum a pedagogickú činnosť. Výsledkom viac ako 40 rokov bádania je ich unikátna didaktická metóda Systém Dinzel (Sistema Dinzel), ktorá sa zameriava na pochopenie estetiky a esencie argentínskeho tanga a jeho aplikáciu. Sú autormi niekoľkých kníh o tangu.
Rodolfo a Gloria Dinzel založili a viedli Tanečné oddelenie na Univerzite tanga v Buenos Aires. Boli prvými, ktorí zaviedli tango ako terapeutický nástroj pre zrakovo postihnutých, ľudí s Parkinsonovou chorobou a inými ťažkosťami.
Napriek tomu, že Rodolfo a Gloria už nežijú, ich odkaz a Sistma Dinzel sú naďalej šírené po celom svete prostredníctvom ich žiakov a Dinzel Group. V roku 2013 boli mestom Buenos Aires vyhlásení za Významné osobnosti kultúry.
18. novembra 1880 - 14. júla 1934
Bol jedným z najvýznamnejších skladateľov a priekopníkov argentínskeho tanga, ktorému sa hovorí aj Guardia Vieja (Stará garda). Jeho prínos je kľúčový, pretože bol jedným z prvých bandoneonistov, ktorí systematicky nahrávali tango. Medzi jeho historicky prvé nahrávky patria sóla, kde nahral tango „La sonámbula“ od Pascuala Cardarópoliho a mazurku „La morocha“ od Gerarda Metalla. Jeho autorská tvorba je rovnako dôležitá. Napísal tangá, ktoré sa stali nesmrteľnou klasikou a dodnes sa hrajú, ako napríklad „Armenonville“ a „Sábado inglés“. Počas svojej kariéry nahral približne 900 skladieb, čo svedčí o jeho mimoriadnej produktivite a vplyve na popularizáciu tanga. .
Ovidio José Bianquet, ktorého svet poznal ako "El Cachafaz" (1885 – 1942), bol jednou z najikonickejších postáv v histórii argentínskeho tanga. Bol však často omylom oslovovaný aj ako Benito Bianquet, prezývka, ktorá mu zostala po chybe polície, ktorá ho namiesto "buenito" (dobráčik) zapísala ako "Benito". Napriek jeho prezývke "El Cachafaz" (chuligán, povaľač) bol jeho tanec dokonalým príkladom elegancie a precíznosti. Bianquet pozdvihol tango z chudobných štvrtí na umeleckú formu, ktorú si osvojila aj vyššia spoločnosť. Vďaka jeho talentu a vystupovaniu vo významných filmoch ako Tango! (1933) a Carnaval de Antaño (1940) sa stal legendou. Jeho umenie sa spájalo s poprednými orchestrami svojej doby, ako bol napríklad orchester Manuela Arózteguiho, ktorý mu venoval tango s názvom „El Cachafaz“, a často vystupoval aj s orchestrom Pedra Maffiu. Bianquet zomrel na vrchole svojej slávy, a jeho odkaz dodnes žije vďaka tomu, že 7. február bol v Argentíne vyhlásený za Deň tanečníkov tanga na jeho počesť.