Ja sa tam dostanem
Mám na to vlohy
AJ TEBA DOSTANEME DO TOHTO POCITU
Učte sa argentínske tango v rytme troch 13-týždňových trimestrov (zimný, Jarný, Jesenný) s možnosťou absolvovať dve lekcie týždenne (hlavnú a opakovaciu).
V lete oživte svoju vášeň na našich špeciálnych seminároch!
Termín dohodou
Individuálna lekcia: 40 EUR/hod
15. júna 1916 - 19. augusta 2016
vynikajúci argentínsky klavirista, skladateľ, dirigent a aranžér, považovaný za jednu z najjasnejších inštrumentálnych osobností, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu vo svojej hudobnej tradícii. S hudobným štúdiom začal už v šiestich rokoch a v trinástich bol najlepším študentom, pričom svoju techniku vyžaroval aj smerom k brazílskej, peruánskej, jazzovej a klasickej hudbe, hoci sa nikdy neusiloval o štýlovú renováciu, pretože to, čo robil, jednoducho cítil. V roku 1944 založil vlastnú orchester, no pre svoje zložité a prepracované hudobné cítenie, ktoré využívalo disonancie a neobvyklé rytmické postupy, nebol nikdy najpopulárnejší; bol však obdivovaný velikánmi ako Daniel Barenboim, Arthur Rubinstein či Igor Stravinsky. Od roku 1957 dlhé roky spolupracoval s gitaristom Ubaldom de Líom a v roku 1960 spoluzaložil Quinteto Real, ktorý tvoril inštrumentálne diela určené skôr na počúvanie než na tanec. Bol autorom emblematických kompozícií ako „Don Agustín Bardi“ a „A fuego lento“, pričom jeho aranžmány sa často stali definitívnymi verziami existujúcich skladieb; v roku 2005 získal ocenenie Konex de Brillante ako najlepší hudobník desaťročia.
Carlos Gavito a Marcela Durán boli ikonický tanečný pár, ktorý spoločne redefinoval pódiové argentínske tango. Ich partnerstvo, kľúčové pre úspech broadwayskej šou Forever Tango, sa stalo celosvetovým symbolom hlbokej elegancie a emocionálnej komunikácie v tanci.
Gavito, často nazývaný „Posledný milonguero“, priniesol na scénu filozofiu „menej je viac“. Marcela, známa ako „La Mujer del Tango“, vniesla do ich tanca rovnováhu, ženskú silu a hlbokú muzikalitu.
Pár bol preslávený svojím Apilado štýlom (tango s miernym náklonom partnerov do spoločného objatia) a tým, že kládli dôraz na kvalitu chôdze a prepojenie (conexión) namiesto akrobatických figúr. Ich tanec, plný pauzy a ticha, rozprával komplexné príbehy v jedinom objatí, čím zanechali trvalé dedičstvo pre milongu aj javisko.